Pri extrakapsulárnej extrakcii katarakty bol potrebný o niečo menší rez (100° – 120°) a zachovávalo sa puzdro šošovky pre implantáciu zadnokomorovej, umelej vnútroočnej šošovky (ZK VOŠ). Jadro šošovky sa extrahovalo po hydrodisekcii mechanicky, vymasírovaním cez horizontálnu alebo širokú cirkulárnu kapsulotomiu pomocou dvoch nástrojov. Jedným sa zatlačilo na skléru v mieste korneosklerálneho rezu a druhým sa zatlačilo na rohovku tak, aby sa horný pól jadra dostal do rany, odkiaľ sa jadro extrahovalo. Jadro pomáhal extrahovať asistent, ktorý ostrým cystotomom horný pól jadra trčiaceho z rany napichol a rotoval z rany von alebo rotáciu a expresiu vykonal operatér sám pomocou nástrojov, ktoré použil na expresiu. Po naložení adaptačných stehov boli odsaté reziduálne hmoty katarakty a bola implantovaná tvrdá umelá vnútroočná šošovka do puzdra alebo na puzdro. Po implantácii nasledovalo uzatvorenie operačnej rany jednotlivými stehmi alebo pokračovacím stehom.

Spočiatku, keď sa implantovali VOŠ fixované v zrenici a v puzdre, bola súčasťou výkonu aj štandardná preventívna bazálna iridektómia pri č. 12. Extrakapsulárna extrakcia katarakty bola omnoho dlhšia procedúra ako intrakapsulárna extrakcia, náročnejšia na anestéziu a prístrojové vybavenie, ale priniesla rozvoj mikrochirurgickej techniky s možnosťou fyziologickejšieho umiestnenia VOŠ do puzdra. Vzhľadom na časovú náročnosť, veľkosť operačnej rany a výrazné výkyvy vnútroočného tlaku (VOT) počas operácie bola EKE spojená s vyšším rizikom prolabsu sklovca a expulzívnej suprachoroidálnej hemorágie, preto vývoj smeroval k minimalizovaniu hlavných rizikových faktorov, ktorými bola veľkosť operačnej rany a fluktuácia VOT.