Pri intrakapsulárnej extrakcii katarakty sa extrahovala šošovka aj s puzdrom. Na extrakciu bol potrebný široký korneosklerálny rez v rozsahu 180°. Šošovka sa extrahovala pomocou kryosondy alebo slučkou po mechanickom, alebo enzymatickom uvoľnení závesného aparátu šošovky. Pri tejto technike veľmi často dochádzalo k prolabsu sklovca s následným vytiahnutím dúhovky alebo až zrenice do rany. Prvé intrakapsulárne extrakcie katarakty sa vykonávali dokonca bez sutury operačnej rany. Obe oči boli kryté obväzom a pacienti boli po operácii imobilizovaní na lôžku 10 dní. Tieto operácie boli spojené s vysokým výskytom komplikácií, preto sa vykonávali len pri veľmi pokročilých štádiách katarakty s vízom na úrovni praktickej slepoty. 

Postupne sa vyvíjala technika uzáveru operačnej rany od hrubej sutúry tromi jednotlivými stehmi až po anatomickú adaptáciu pokračovacím stehom. Afakia bola najskôr korigovaná afakickými okuliarmi, neskôr vnútroočnými šošovkami, ktoré sa fixovali v zrenici, preto sa na prevenciu pupilárneho bloku štandardne vykonávala bazálna iridektómia. Tieto šošovky sa nazývali sputniky alebo podľa ich tvorcov Fjodorova a Zacharova, FZ VOŠ. Pacienti po operácii neboli imobilizovaní, ale vzhľadom na rozsah výkonu a riziko pooperačných komplikácií boli po operácii hospitalizovaní jeden až dva týždne. Pravidlom bola rôzna miera pooperačnej uveálnej reakcie. 

V dlhodobom sledovaní pacientom so šošovkou fixovanou v zrenici hrozila v mydriáze subluxácia alebo luxácia šošovky, preto im boli trvalo aplikované miotiká. Pacienti po operácii katarakty sa nesmeli rozkvapkávať. Napriek tomu, subluxácie FZ VOŠ, keď sa jedna alebo dve predné anténky dostali za zrenicu, bývali časté. Ak sa za zrenicu dostali všetky tri anténky, šošovka sa luxovala do sklovca. Repozície sa vykonávali konzervatívne pomocou mydriatík, polohovania tvárou dolu a následnou aplikáciou miotík tak, aby sa anténky opäť dostali pred zrenicu. V prípade zlyhania konzervatívneho postupu bola repozícia vykonávaná chirurgicky. Častou komplikáciou trvalej prítomnosti šošovky v zrenici bola chronická iritácia dúhovky, recidivujúce uveitídy so sekundárnymi zmenami dúhovky v zmysle tlakovej atrofie alebo UGH syndróm, pri ktorom sa u pacienta opakovali uveitídy, glaukóm a hemorágie. Ďalšou častou komplikáciou bol úbytok endotelových buniek rohovky, najčastejšie v dôsledku chronického kontaktu anténiek šošovky s endotelom a následná bulózna keratopatia.