Operácia katarakty je najčastejšia operácia na ľudskom tele. História chirurgie katarakty sa datuje asi 800 rokov p. n. l. Vykonávala sa deklináciou šošovky do sklovca. V 18. storočí Jacques Daviel publikoval prvú extrakciu katarakty cez limbálnu incíziu. Začiatkom 19. storočia bola zavedená anestézia kokainovými kvapkami, neskôr Walter Atkinson zaviedol retrobulbárnu anestéziu. V roku 1949 sir Harold Ridley implantoval svojej pacientke prvú vnútroočnú šošovku (VOŠ) z polymetylmetakrylátu (PMMA). V rovnakom období v Československu vyvinul svoju prvú vnútroočnú šošovku Jan Vanýsek. K ďalšiemu rozvoju umelých šošoviek významne prispeli v rokoch 1960 Cornelius Binkhorst, Jan Worst, Joaquin Barraquer a Stanislav Fjodorov zavádzaním nových materiálov a tvarov VOŠ. Worstova šošovka s klepietkami, ktorá sa prichytáva na dúhovku, nazývaná iris claw, sa doteraz používa na korekciu afakie pri nedostatočnej opore alebo chýbaní puzdra. V roku1978 Kai-yi Zhou implantoval prvú foldovateľnú šošovku zo silikónu. V roku 1979 uviedol Charles Kelman prvý fakoemulzifikačný prístroj – Cavitron a Daniele S. Aron-Rosa v roku 1980 zaviedla prvý nd: YAG laser na operáciu sekundárnej katarakty. V tom istom roku David Miler a Robert Stegmann zaviedli do chirurgie katarakty viskomateriál Healon (38). Operačná technika, technológia, prístroje a používané materiály sa neustále vyvíjajú. Novodobá technika operácie katarakty sa vyvinula od intrakapsulárnej extrakcie katarakty (IKE), cez extrakapsulárnu extrakciu (EKE), po súčasnú techniku fakoemulzifikácie (FAKO) a najnovšiu laserom asistovanú techniku fakoemulzifikácie (FLACS). Priekopníkom mikrochirurgie oka a chirurgie katarakty v Československu je profesor Milan Izák, ktorý zaviedol všetky spomínané techniky a v roku 1979 vykonal prvú implantáciu umelej vnútroočnej šošovky v Československu.